Kráska a zviera

Autor: Eva Lacová | 5.10.2016 o 23:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  85x

Aj túto nájdete v mojej knihe... už čoskoro .-)

Bol to okamih. Šálka s čerstvo uvarenou kávou sa rozletela po plávajúcej podlahe a kuchyňou sa ozýval len jej výkrik. Kata sa rozbehla cez chodbu do obývačky. Zavrela za sebou dvere a zamkla ich. Sadla si na pohovku s nohami pritisnutými k sebe. Po tvári jej tiekol prúd sĺz a na tele jej nabehli zimomriavky. Triasla sa. Naplo ju na zvracanie. Odpila si zo šálky s čajom, ktorá bola na stole už od včera. Spomenula si na svojho psychológa. Vtiahla sople a zavrela oči. Hlboký nádych a výdych. A ešte raz. Po chvíli sa jej v hlave ozvala prudká bolesť. Migréna si ju po dlhšom čase opäť našla. Ľahla si na gauč, prikryla sa dekou a opäť zavrela oči. Vrátila sa do detstva. Mala desať alebo jedenásť rokov. Spala vo svojej detskej izbe. Za oknom bolo počuť bubnujúci dážď, no ona sa nebála. Napriek svojmu veku bola veľmi odvážna. Bola už hlboká noc. Vedela, že ocko nemá rád, keď k nemu v noci pribehne so strachom. Mame to až tak nevadilo, no tá teraz nebola doma. Katka sa otočila tvárou k stene, po uši zakrytá perinou. Pod pazuchou zvierala svojho obľúbeného plyšového macka. Zobudila sa na jemné šteklenie pod pyžamkom. Najprv na hrudníku a postupne nižšie a nižšie. Katky sa zmocnil strach. Keď pocítila šteklenie na pupku, zhlboka sa nadýchla a začala kričať. Nebola až taká odvážna, ako si myslela. Ockovi sľúbila, že sa o tom mamička nikdy nedozvie. Otvorila oči. Papierovou vreckovou si pretrela zaslzené líca. Z nôh si stiahla ponožky a do jednej z nich sa vysmrkala. Zložila zo seba deku a postavila sa na nohy. Podišla k oknu. Bývali na trinástom poschodí a výhľad mali vskutku luxusný. Pozrela sa na oblaky. Vedela vyčítať budúcnosť z kávovej usadeniny. Ktovie, možno je niečo také možné aj v prípade oblakov. Odvrátila zrak späť do izby. Ostať zamknutá v obývačke polhodinu sa dá. Aj hodinu by zvládla. Ale vedela, že to je rovnaký nezmysel, ako čakať na to, že je už preč. Úplne preč. On však len tak neodíde. To bolo Kate jasné. Nemal na to dôvod. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, Kata je stále odvážna. Postupom rokov, a hlavne vďaka psychologickej terapii, ktorú ešte ako tínedžer podstúpila, bola plná odhodlania aj tentoraz. Nahlas a pomaly odrátavala. Od desať po jeden. Cvičenie zakončila hlbokým nádychom a výdychom. Podišla k dverám a pootočila kľúčom. Najprv vystrčila spoza dverí hlavu, až potom zvyšok tela. Po špičkách prekročila prah a ocitla sa v chodbe. Do očí jej udrela spúšť, ktorú za sebou v návale paniky zanechala. Rozbitá šálka jej až tak nevadila ako fakt, že káva zdobila aj nedávno vymaľovanú stenu. V Katiných očiach sa opäť objavili slzy. Prišlo jej všetkého ľúto. Vzápätí v nej vzplanul hnev. Porozhliadala sa po chodbe. Pri vysávači ležalo mohutné kladivo. Ešte včera ním Miro pribíjal obraz. Nadišiel čas, aby sa ním naučila narábať ona. Oboma rukami ho zvierala pevne v rukách. Podišla ku kuchynským dverám a zaujala útočnú pozíciu. Kladivo zodvihla nad hlavu a urobila prvý krok. V zámke od vchodových dverí zaštrngotali kľúče. Kata, ešte stále s kladivom nad hlavou, vystrašene hľadela na dvere. Stál v nich Miro. V ľavej ruke držal kľúče, v pravej igelitku, z ktorej pretŕčali podlhovasté bagety. Hľadeli si s Katou do očí. „Už zase?“ opýtal sa neveriacky Miro. Kata zahanbene zložila ťažké kladivo k zemi a rozplakala sa. Netrvalo dlho a pavúčie dni boli nadobro zrátané.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?