(Ne)zapáľ ma

Autor: Eva Lacová | 5.10.2015 o 19:45 | (upravené 16.12.2015 o 12:06) Karma článku: 1,11 | Prečítané:  171x

Poviedka prvá: (Ne)zapáľ ma - vyšla v Dotykoch, časopis pre mladú literatúru a umenie č. 4/2015 a v prílohe SNN Orol Tatranský 8/9 2015.

Milan prišiel o niečo skôr. Usadil sa na pohodlnej rohovej sedačke, pozrel sa na hodinky a znervóznel. Keď fajčil bol zvyknutý zamestnávať svoje ruky a rovnako tak aj svoje ústa. Odkedy však s fajčením prestal, neustále sa nimi dotýkal tváre a popíjal kvalitné biele víno.  Jedna závislosť vystriedala druhú.  Kým prišla obsluha letmo prelistoval nápojový lístok. Obligátnu otázku „Čo Vám prinesiem?“ zakončila čašníčka úsmevom, ktorý odhalil jej snehovo biele zuby. Milan bol na zuby od istého času zaťažený. Asi od chvíle, keď si uvedomil, že biely chrup sa tiež podieľa na celkovom dojme. Pri pohľade do očí mladej čašníčky na chvíľu znervóznel. „Dva deci bieleho vína“, vyriekol a sklopil zrak. „Každú chvíľu príde,“ vírilo Milanovi  v hlave.  A tak sa aj stalo. Len čo opäť osamel, objavila sa pred ním Vierka.  Vzájomne sa vyobjímali. „Milanko, prepáč, dúfam, že nečakáš dlho?“  Milan odpovedal tak ako zakaždým a tento raz to bola navyše pravda. „Nie, vôbec Vierka, len chvíľu pred Tebou som prišiel“. Pobozkal ju letmo na líce a pocítil pritom jej parfém. Len čo sa usadili čašníčka priniesla Milanovi víno. Vierka si zvolila miešaný kokteil.  Nepila ich skoro vôbec, no tentoraz mala výnimočne chuť, Milan začal s prvými zvedavými otázkami. Pýtal sa na rodinu, pracovné aktivity i na aktuálne starosti. Predsa len nevideli sa už pekných pár rokov. Stále si však boli veľmi blízki. Milan poznal veľmi dobre aj Vierkinho manžela. Chodili spolu na gymnázium. To že má Jano problémy s alkohol sa dozvedel iba pár rokov dozadu. Nebolo to však až také zlé, usudzujúc podľa toho, čo mu Vierka prezradila, navyše akosi príliš nezaujato. „Keď Jano nie je v práci tak pije. Keď sa vracia z práce domov, zastaví sa predtým v krčme. V práci je však za slušňáka a drží sa.“  

Po dvoch hodinkách intenzívneho rozhovoru a litri vína sa v Milanovej hlave začali rojiť spomienky na spoločný sex s Vierkou. Naposledy sa spolu milovali v jeho prenajatej kancelárií na železnici. Začalo sa to nevinne, možno podobne ako dnes. Obaja mali vypité, obaja však boli slobodní, bez záväzkov, s ba priam živočíšnou chuťou na sex. Tak si ho dopriali. „Pamätáš  sa ako sme spolu naposledy milovali? Koľko je to už vlastne rokov?“ prerušila Vierka otázkou Milanove sladké spomienky a vrátila ho späť do reality. Milan sa pousmial a rukou pohladil Vierku po líci. „Už je to päť rokov“ vydýchla Vierka.  Stačilo málo aby sa opila a hoci mala neblahý vzťah k Janovmu alkoholizmu,  dnes si dopriala. Stále ale nemala v sebe toľko aby sa Milan odhodlal. Boli zvyknutý dotýkať sa jeden druhého, navyše Milan sedel tesne vedľa nej. Išiel na to postupne. „Si prekrásna, neviem čím to je, ale máš také pozitívne vyžarovanie, či ako sa tomu správne hovorí. Neviem kde som mal hlavu, keď si bola voľná.“ Milan silnejšie stisol Vierkine stehno a následne jej nohu preložil na svoju. Odporu sa nedočkal. Sledoval Vierkinu hru s vlasmi, páčilo sa mu ako špúlila pery, keď si odpíjala zo slamky miešaný drink, a okato sledoval aj jej prsia, ktoré sa skrývali za ružovou tunikou. Milanovi sa táto farbu zapáčila, obzvlášť keď ju videl teraz na nej.  Jeho túžba byť opäť fyzicky s Vierkou jedno telo začala narastať spolu s ďalším pohárom vína. Stisol ju v páse a  pritiahol ju k sebe. Vierka sa chichúňala ako sedemnásť ročná panna. Milan sa jej nevedel nabažiť a nechápal prečo. Pohľadom sledoval jej kučeravé havranie vlasy, plné pery, na ktoré si Vierka v pravidelných intervaloch nanášala balzam voňajúci po jahodách a hľadel do jej tmavohnedých očí.  Dlhé mihalnice, perfektný make up a ani jedna vráska. Skvelá vizitka. Vierka si na sebe stále nechávala záležať.  Keď si jazykom prešla po perách a jemne  sa do nich zahryzla, Milan pocítil okamžitú túžbu ochutnať ich. Pritiahol si Vierku bližšie k sebe, jednou rukou ju držal okolo pása, druhú ruku mal položenú na jej stehne. Hľadeli si vzájomne do očí a keď už to vyzeralo tak, že Milan jej pery naozaj dnes večer okúsi, Vierka s úsmevom na tvári odvrátila zrak na nedopité Mojito. Vzala si do rúk sklenený pohár a Milan len sledoval ako do seba sŕka zvyšky kokteilu. Keď si Vierka po piaty krát odpila a vrátila prázdny pohár na stôl, pokračovala v príjemných spomienkach: „Pamätáš ako sme sa spolu milovali v Tvojom aute?“  Milanovi po tejto vete navrela guča v nohaviciach. Veľa mu nebolo treba, mal veľmi dobrú predstavivosť.  V hlave mu začali opäť víriť myšlienky. Pamätal si každý detail ich milovania. Ako ju bozkával na prsia, ako cmúľala jeho mužnosť v puse  a na všetky ostatné podrobnosti. Milan začínal pociťovať mierne zúfalstvo a dostal obrovskú chuť na cigaretu, ktorú nemal v ústach presne 5 rokov. Vedel však, že ak si dá jednu, opäť do toho spadne. A to nechcel. Chuť na cigaretu spláchol dvomi glgmi vína. Jeho predstava bola jasná. Dala by mu. Pozrel sa na jej prsia, ktoré sa mu zdali teraz väčšie a lákavejšie ako kedykoľvek predtým. Chcel ich stískať. Ale čo jej manžel? Milan opäť pocítil silnú abstinenčnú chuť. Sex nemal už viac ako rok. Aktívne sa venoval písaniu zbierok poézie, ktoré sa mu aj podarilo s veľkým úspechom vypredať, no celé tie roky mal pocit, že sex zabíja jeho tvorivosť. Aj svojím priateľom zvykol prízvukovať: „Mám to overené! Čím viac sexu, tým menej tvorivých myšlienok!“ Milan vydal poslednú zbierku pred rokom. Odvtedy nenapísal ani čiarku, čo ho ale príliš netrápilo.  Cítil sa ako zviera. Jediné po čom momentálne túžil bolo ukojiť živočíšnu chuť. „Dáte si ešte niečo?“ prerušila Milanove rozjímanie usmievavá čašníčka. Milan nestačil nič vysloviť, Vierka ho predbehla. „Nie, vďaka, účet poprosíme.“ Milan ostal prekvapený, no zároveň v ňom zahorel poriadny plameň nádeje. Zatiaľ čo Vierka už stála pevne na nohách a obliekala si kabát, Milanova hlava naplno pracovala. Kam ju vezme teraz večer? Do hotela? Ale kam? Všade ho poznajú, je predsa úspešný autor, rovnako ako úspešná je aj jeho niekdajšia spoločníčka. Keď prišla čašníčka s účtom v ruke, Milan jej obratom podal papierovú bankovku a spolu s Vierkou sa vytratili, preč z vyľudneného podniku. Vierka neváhala ani chvíľu. Ako náhle sa za nimi zavreli dvere, pritisla sa k Milanovi. „Odprevadíš ma domov?“  Milan aj vďaka svetlu pouličnej lampy, videl Vierkin šibalský úsmev.  „Samozrejme“, odpovedal okamžite bez známok zaskočenia.

Prechádzali okolo opusteného detského ihriska, nazerali do okien panelákov, v ktorých sa mihotali svetlá televíznych programov. Milan držal Vierku za ruku. Keď nepocítil odpor chytil ju za bok a pritiahol k sebe. Podobalo sa to na scénu z romantického filmu. Finále v podobe vášnivého bozku sa však nekonalo ani po viacerých pokusoch. Milanovi už bolo jedno či nejaký Jano existuje alebo nie. Posmelený túžbou, stoporeným údom i alkoholom neváhal vysloviť svoje myšlienky nahlas: „Vierka a Ty by si to Janovi povedala keby sme sa spolu pomilovali? Lebo neviem ako Ty, ale ja by som mu isto nič nepovedal!“ Vierka sa zachichotala a priložila Milanovi na pery svoj ukazovák. Hľadela mu do očí a šepotom vyslovila tri slová: „Samozrejme, že nie.“ Opäť ten jej prešibaný úsmev. Milan bol na zlomok sekundy v tranze. Azda nikdy za tých päť rokov ako prestal fajčiť nepocítil tak intenzívnu chuť potiahnuť si. Zdalo sa mu akoby mal cigaretu a zapaľovač na dosah ruky. Stačilo sa len natiahnuť a jeho túžba bude ukojená. Milanova predstavivosť fungovala na plné obrátky. V hlave si vybavil spomienky na sexuálne praktiky, ktoré s Vierkou absolvovali a ktoré doteraz žiadna iná neprekonala. Rázom dvojica zastala pri jednom z vysoko poschodových panelákov. „Máš kľúče?,“ vysúkal zo seba nedočkavý Milan a sledoval Vierku, ktorá lovila hlboko v kabelke, až nakoniec víťazne zvolala: „Mám ich!“.  S kľúčami v ruke sa opäť pritisla k Milanovi a silno ho objala. Jeho úd bol aj tentoraz stopercentne pripravený. V  uchu sa mu rozplývali nežné Vierkine slová „Prepáč, že som sa Ti tak dlho neozvala, ale myslela som na Teba, naozaj. Mám Ťa rada.“

Následne udalosti nabrali rýchly spád. Milan obdržal počas piatich sekúnd tri bozky, jeden na pravé líce, druhý na ľavé a tretí bozk na čelo.  Rázom v zámke vchodových dverí zaštrngotali Vierkine kľúče. „A daj si pozor!“ Vierkine slová sa v čierno čiernej tme a v Milanových ušiach ozývali ešte pár sekúnd potom ako za sebou zabuchla vchodové dvere. Túžba, ktorej následky Milan ešte stále pociťoval v spodnej časti svojho tela začala pomaly chabnúť. 

Cestou domov si Milan v neďalekej večierke kúpil krabičku obľúbených cigariet a zapaľovač.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?